Tlačové centrum > Články & Štúdie

Články & Štúdie

Zákon o lobingu opäť horúcou témou

Akoby zo zimného spánku sa počas posledných dní prebúdzajú hlasy oživujúce diskusiu o lobingovej regulácii a prijatí zákona o lobingu, ktorý by mohol byť účinným nástrojom na posilnenie verejného pocitu transparentnosti a otvorenosti. Zaujíma vás názor Patrika Zoltványa, senior partnera vo Fipra Slovakia?

Na rozdiel od ostatnej vlny debát o potrebe uzákonenia zákona o lobingu možno aj napriek nedávnemu vynoreniu viacerých veľkých káuz konštatovať, že časť slovenskej verejnosti, ktorá lobing nevníma výlučne v negatívnom svetle, je dnes o niečo početnejšia. Čoraz viac ľudí už dokáže porozumieť tomu, že komunikácia súkromného sektora s verejnou správou jednoducho je na dennom poriadku, je potrebná a hoci v prvom pláne na oboch stranách sleduje prioritne vlastné záujmy, pri zachovaní určitých pravidiel, profesionálneho prístupu a etických zásad prináša pozitívne riešenia aj v celospoločenskom záujme.

Zastaviť sa treba pri slovách „pravidlá“, „profesionalita“ a „etika“. Práve k ich pevnejšiemu ukotveniu v každodennom správaní predstaviteľov firiem, verejnej správy, samosprávy, profesijných a iných asociácií a združení, mimovládnych organizácií a podobne smeruje aj aktuálna snaha o prijatie zákona o lobingu. Predstavitelia novej vlády krátko po víťazných marcových voľbách vysielajú jasné signály o tom, že jedným z jej prvých krokov bude aj návrh zákona o lobingu. Jeho cieľom je stať sa významným protikorupčným nástrojom a napomôcť skvalitneniu politického prostredia.

Profesionálni lobisti pôsobiaci nielen na Slovensku, ale aj na európskom poli a v ďalších krajinách sveta s ambíciou prijať samostatný zákon o lobingu vo väčšine prípadov len súhlasia. Ako to však v živote chodí, aj toto ÁNO má svoje ALE... Slovenský pokus o reguláciu lobistických činností môže stroskotať na viacerých prekážkach - od nedostatočného vymedzenia pojmov - napríklad definície lobistu, lobistickej profesie a okruhu dotknutých osôb, resp. subjektov cez nejasné pravidlá hry až po kolíziu s inými legislatívnymi úpravami. Prijatiu zákona, ak má naozaj prispieť k naplneniu predsavzatí predkladateľov, musí predchádzať dlhá a dostatočne široká diskusia. A aj tak je viac ako pravdepodobné, že po jeho schválení ešte pár rokov potrvá, kým sa v každodennej praxi obrúsia sporné miesta.

Tvorcovia zákona o lobingu sa do väčšej či menšej miery môžu inšpirovať za hranicami Slovenska napriek tomu, že na spočítanie krajín s osobitným zákonom o lobingu človeku postačia prsty na oboch rukách. Univerzálne platné pravidlá vzhľadom na rozdielny historicko-sociologický vývoj a rôzne politické systémy neexistujú - vo svete fungujúce regulačné normy tvoria celé spektrum od veľmi prísnych modelov po modely, ktoré hráčom vymedzujú len približné a nie celkom povinné mantinely. Ťažko povedať, aký variant by bol najlepší pre Slovensko, avšak minimálne za východiskový bod by sme mohli považovať pravidlá, ktoré už niekoľko rokov efektívne fungujú pri európskych inštitúciách a ktoré zastrešuje práve slovenský podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Napriek mnohým otáznikom je už dnes jasné jedno: nemožno chcieť, že zákon o lobingu zo dňa na deň vyrieši všetky problémy - je chybou očakávať, že poslúži ako jediný a všemocný protikorupčný nástroj. Vo svete je veľa krajín, ktoré nemajú nijaký zákon o lobingu, a predsa v hodnoteniach miery korupcie dosahujú veľmi nízke hodnoty. Aj vo svetle ich príkladu treba zákon o lobingu vnímať ako súčasť celého spektra aktivít smerujúcich k zlepšeniu kvality rozhodovacích procesoch a vzťahov medzi štátom a jeho občanmi. Aj na korupciu treba vždy minimálne dve strany - v boji s ňou je zákon o lobingu len jeden krok, ktorý by malo sprevádzať cielené budovanie povedomia a administratívnej kultúry v štátnej správe a etickosť v podnikaní a podnikateľskom prostredí a občianskej spoločnosti.

Patrik ZOLTVÁNY
Senior Partner, Fipra Slovakia