Tiskové centrum > My v médiích

My v médiích

More students, lower quality

Hodnota vysokoškolského titulu na Slovensku klesá. Počet študentov u nás z roka na rok stúpa, čo potvrdzujú aj najnovšie čísla Ústavu informácií a prognóz v školstve. Od septembra navštevuje slovenské univerzity zhruba 230-tisíc študentov, teda o päťtisíc viac ako vlani. Od revolúcie sa navyše počet vysokoškolákov strojnásobil. Analytici však varujú - kvalita štúdia klesá a vysokoškolský titul čoskoro prestane byť pre zamestnávateľov aj spoločnosť vizitkou kvalitného vzdelania. "Tá kvalita určite trpí,“ priznáva pre HN rektor Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Mikuláš Látečka.
Podľa analytika Miroslava Řádeka sa školy snažili prijímať viac študentov aj preto, aby získali od štátu dostatok peňazí. "Ide to potom aj na úkor náročnosti prijímacích pohovorov.“ Univerzitám navyše chýba viac učiteľov - tí, ktorých udržia, sa tak musia venovať čoraz väčšiemu počtu študentov. "To má logicky negatívny vplyv na kvalitu pedagogického procesu, vysokoškolskí učitelia nemajú dosť času ani na prednášky a semináre, nehovoriac o vede, či o tom, že by mali byť študentom k dispozícii pri konzultáciách záverečných prác,“ upozorňuje Řádek.
Počet vysokoškolákov rastie oveľa rýchlejšie, ako počet vysokoškolských pedagógov. Ústav evidoval ku koncu októbra na slovenských univerzitách asi 12-tisíc pedagógov - na jedného učiteľa teda pripadá asi 18 študentov. Pred tromi rokmi pripadalo na jedného pedagóga 15 študentov, v roku 2000 jedenásť a v prvom roku.

Učitelia z domácich zdrojov
Vedenie škôl málokedy vie prilákať učiteľov zo zahraničia. "To len v ojedinelých prípadoch, pedagógov získavajú buď z radov vlastných absolventov, alebo v ostatnej dobe preberajú učiteľov zo stredných škôl,“ dodáva Řádek. Priemer vyspelej Európy, teda zhruba osem študentov na učiteľa, dosahuje napríklad najlepšie hodnotená fakulta na Slovensku - Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. "Školstvo je dlhodobo finančne poddimenzované a väčšina univerzít má problém zabezpečiť mzdy pre svojich učiteľov,“ dôvodí Látečka.
Pozitívnou správou je, že tempo rastu počtu študentov sa spomalilo. V ostatných rokoch totiž pribúdalo na vysokých školách každoročne desať- až dvadsaťtisíc študentov. Vzhľadom na demografický vývoj je možné očakávať, že čoskoro sa začne celkový počet študentov na školách zmenšovať. "Za dva-tri roky,“ odhaduje rektor Žilinskej univerzity Ján Bujňák. Ďalším dôvodom môže byť aj fakt, že rezort školstva zmenil financovanie škôl v neprospech počtu študentov. "V súčasnosti už nie je taký veľký tlak na prijímanie nových študentov, pretože pri financovaní sa už dáva väčší dôraz na vedu a výskum,“ potvrdzuje rektor Látečka. Tento trend bude pokračovať aj v budúcom roku.

Málo vedy na školách
"Problémom je málo vedy na školách. Preto od budúceho roka školy opäť dostanú viac peňazí za výskum a menej za počet študentov,“ hovorí minister školstva Ján Mikolaj. Podľa štatistiky stúpa aj počet zahraničných študentov, hoci z celkového počtu študentov stále tvoria len zlomok. Tento rok sa ich zapísalo zhruba 6,5-tisíc. "Naše školy nie sú pre zahraničných študentov dosť atraktívne a nebudú schopné ich prilákať ani v budúcnosti,“ hovorí Řádek. Na Slovensko sa chodí študovať najmä medicína a technika, najviac študentov k nám chodí z Čiech, Grécka, Srbska, Nórska a Kuvajtu. Za doktorantúrou prichádzajú najmä českí, nemeckí, rakúski a poľskí študenti.