Tlačové centrum > My v médiách

My v médiách

Cit pre správne európske smerovanie

V Lisabonskej stratégii pre Slovensko sa jednou zo štyroch hlavných priorít stali ľudské zdroje a vzdelávanie.

Európska únia v roku 2000 schválila Lisabonskú stratégiu, čím si stanovila mimoriadne odvážny a ambiciózny cieľ: do roku 2010 sa chce stať najkonkurencieschopnejšou vedomostne orientovanou ekonomikou na svete. "Ku koncu funkčného obdobia predchádzajúcej Európskej komisie sa však Lisabonská stratégia zmenila na neustále opakované a príliš abstraktné 'zaklínadlo' budúceho úspechu Európy. V snahe zabrániť sprofanovaniu stratégie a prispieť k jej realizácii vznikla expertná skupina vedená bývalým holandským premiérom Wimom Kokom. Výsledné hodnotenie reálnej implementácie Lisabonskej stratégie jednoznačne poukázalo na zaostávanie väčšiny európskych krajín za stanovenými cieľmi," hovorí Martin Krekáč, expert na otázku ľudských zdrojov v európskom kontexte, vedúci partner poradenskej skupiny Amrop Jenewein Group a predseda správnej rady Európskeho partnerstva pre personálnu politiku.

V tejto súvislosti je zaujímavé konštatovanie, že najbližšie k dosiahnutiu lisabonských cieľov sú nové členské krajiny únie. Podľa Martina Krekáča toto postavenie dosiahli vďaka početným hospodárskym reformám, ktoré sú potrebné na "nastavenie správneho európskeho smerovania". V bruselských kuloároch už dokonca zazneli aj hlasy najvýznamnejších európskych zamestnávateľov, aby sa z radov komisárov, premiérov, ministrov, podnikateľov a manažérov z nových členských krajín vytvoril akčný tím, pretože títo ľudia by boli tak, ako úspešne menili a menia svoje krajiny, schopní premeniť na skutočnosť aj lisabonskú víziu.

Slovenská verzia
Hodnotiaca správa Wima Koka okrem iného navrhuje, aby každá členská krajina mala "vlastnú Lisabonskú stratégiu", ktorú bude únia pravidelne kontrolovať a vyhodnocovať. Slovensko už tento krok urobilo a Ministerstvo financií SR nedávno predstavilo slovenskú verziu stratégie. Ide o dokument, ktorý sa zameriava na dokončenie reforiem a napĺňanie rozvojovej časti stratégie. Ako jednu zo štyroch hlavných priorít jeho autori určili ľudské zdroje a vzdelávanie. V úvode k tejto kapitole sa píše, že "zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti a predpokladov pre vysokú produktivitu práce je zárukou dlhodobej vysokej životnej úrovne pre všetkých obyvateľov Slovenska".

"Zameranie tvorcov dokumentu na oblasť ľudských zdrojov a vzdelávania treba veľmi privítať, pretože po dokončení reforiem bude úspešné uplatnenie práve tejto komplexnej politiky zárukou budúceho úspechu Slovenska v EÚ. Riešenie problematiky ľudského kapitálu a jeho rozvoja je téma, ktorá sa netýka len zamestnanosti, ekonomiky a udržania hospodárskeho rastu. Správne zvolený prístup k tejto téme by určite pomohol vyriešiť aj iné problematické oblasti. Za všetkými veľkými vecami stoja najskôr ľudia. Ide však o to, kde ich hľadať a ako ich vyberať, hodnotiť a rozvíjať," dodáva Martin Krekáč.

Medzi ďalšie prioritné oblasti autori Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 zaradili rozvoj informačnej spoločnosti, zlepšovanie podnikateľského prostredia a orientáciu na vedu, výskum a inovácie. O slovenskej stratégii bude tento mesiac diskutovať verejnosť, potom by ju mala schváliť vláda. Podľa ministra financií SR Ivana Mikloša by malo nasledovať vypracovanie akčných plánov na najbližšie dva roky, ktoré budú obsahovať "konkrétne kroky, úlohy a zodpovedné osoby".

Príspevkom bude aj národná konferencia MINERVA, ktorú 20. januára v Bratislave organizuje Ministerstvo financií SR. V piatich tematických okruhoch (Panel politických lídrov, Ľudské zdroje a vzdelávanie, Informačná spoločnosť, Veda, výskum a inovácie a Podnikateľské prostredie) vystúpia politici, manažéri a ďalší odborníci vrátane predsedu vlády Mikuláša Dzurindu a komisára EÚ Jána Figeľa.

Priority v oblasti ľudských zdrojov
- moderná vzdelávania politika
- vysoká miera zamestnanosti
- vyrovnanie sa s demografickými zmenami.